Ako sme (ne)robili na Shetlandoch

Táto vcelku exotická destinácia nás zaujala a hoci nás nakoniec pre problémy s odbytom nemohli zamestnať, dohodli sme sa, že im budeme pomáhať za stravu a ubytovanie a popri tom si nájdeme ešte niečo iné.
Shetlandské ostrovy ležia asi 250 km severovýchodne od škótskej pevniny, zhruba na 60° sš. Tvorí ich sieť ostrovov pospájaná trajektami, avšak všetko podstatné sa nachádza na hlavnom ostrove. Majú asi 22000 obyvateľov, pričom skoro tretina žije v hlavnom meste Larwicku. My sme po prílete do Glasgowa vyrazili autobusom za prekvapujúco priaznivú cenu do Aberdeenu. Prespali sme pri rieke za mestom a na druhý deň vyrazili trajektom na Shetlandy. Po 12 hodinách plavby sme dorazili do Larwicku.
Do prístavu nás prišiel vyzdvihnúť náš hostiteľ Michael, bývalý námorník a teraz farmár. Už po pár minútach jazdy sme pochopili, že s hľadaním práce to nebude tak jednoduché. Auto je tu totiž alfa aj omega. K najbližšiemu domu 500 m, do obchodu 8 km, do Larwicku 50 km. Vzdialenosti sú tu skutočne veľké a autobusy premávajú len po hlavných spojniciach. Väčšina ciest je jednoprúdových – ak sa stretnú dve autá, jedno musí počkať na rozšírenom mieste, ktoré je zhruba každých 300 metrů.
Ľudia sa živia zväčša rybolovom, následným spracovaním rýb a farmárčením. Farmy, to sú ovce, ovce, ovce... a pár Shetlandských poníkov. Na celých ostrovoch ich je asi 300 000. Nepredstavujte si však stádo ovcí s bačom ako na Liptove. Ovce sa pasú volne na obrovských ohradených plochách prakticky po celom území ostrovov. Zháňajú sa len na strihanie a na porážku. Toto niekoľkohodinové taktické manévrovanie farmára a pár psov po mnohohektárovej ploche je skutočne nezabudnuteľný zážitok.
Naši hostitelia Michael a Margaret vlastnili asi 350 oviec. Okrem toho spracovávali morské riasy na ekologické hnojivo a výživový doplnok pre dobytok. Pokúšali sme sa nájsť prácu, v čom nám domáci všemožne pomáhali, ale v novinách sa objavovali len volné miesta pre zdravotné sestry, socálnych pracovníkov a učiteľov. Nedá sa povedať, že práca tu nie je (nezamestnanosť je tu pod 3 %), ale väčšina je dlhodobá. Sezónne práce sa odvíjali podľa toho, aký druh rýb sa práve lovil, bohužial všetky miesta boli obsadné miestnou mládežou. Navyše sme boli silne obmedzení vzdialenosťou.
Čas sme teda trávili pomáhaním na farme. Ani tu však práce rozhodne nebolo nad hlavu, a tak nám ostala kopa času na poznávanie Shetlandov. Hlavne domáca bola skutočná patriotka a nadšene nás vodila po všetkých možných miestach. Je až neuveritelné, ako miestni dokážu každý kameň, dom alebo zviera, ktoré by u nás ostali nepovšimnuté, premeniť na turistickú atrakciu so sprievodcom a suvenírmi - Larwick, ktorý dýcha atmosférou severských prístavov, zrúcanina hradu v Scalloway a najmä staré vikingské sídlisko Jarlshof. Obyvatelia sa hrdo hlásia k vikingskej minulosti a majú bližšie skôr k Nórom ako k Škótom. Ich dialekt, ktorý používajú len veľmi zriedka, sa tiež silne blíži k nórčine. K tomu neoddelitelne patrí Up-helly-A, najväčší európsky zimný festival, kde sa všetci prezlečú za vikingov a zapalujú loď.
Všetko toto však prevážila mentalita miestnych. Tu sa skutočne dá poznať, že čím sú ľudia ďalej, tým majú k sebe bližšie. Stačilo náhodou spomenúť, že mám rád motorky – a domáca  vybavila pre nás jazdu s motorkármi, ktorých síce osobne nepoznala, ale stačilo pár telefonátov a bolo. Od ďalšieho suseda požičala terénne motorky a vybavila nám návštevu lososej farmy. Dokonca nám chcela vybaviť návštevu ropnej plošiny vrtulníkom, ale tu už asi narazila na predpisy. Všetko samozrejme zadarmo.
Povedomie miestnych o Česku a Slovensku je rôzne, obzvlášť tí starší ťažko chápali rozpad federácie a niekedy aj po dlhom vysvetlovaní nám na záver povedali: ,,Pozdravujte v Československu!“. V rámci osvety sme dokonca navštívili miestnu prvostupňovú školu a rozprávali o Slovensku. Ale kontakt s domovom sme tu mali, a vcelku nečakaný – domáci vlastnili dva traktory Zetor, síce v údesnom stave, ale Michael si ich nevedel vynachváliť.
Posledným nespomenutým článkom je príroda. Tu treba hneď spomenúť počasie, ktoré je najčastejšou témou rozhovorov. Jedným slovom – zima a vlhko. Teplota sa tu v lete pohybuje okolo 15°C, fúka silný vietor a často prší, pričom povestný je najmä miestny „horizontal rain“. Gumáky sú tu najčastejšou obuvou – 99 % plochy ostrovov tvoria zablátené trávnaté plochy, posiate roztrúsenými skalami. Časom sme sa však naučili rozpoznávať pevnú pôdu podla rastlín a výhýbať sa blatu.
Pocit, keď stojíte na ostrom skalisku, vietor vám šlahá do tváre, pod vami sa triešti more o útesy, naokolo žiadna známka ľudskej činnosti a jedinými spoločníkmi je kostra ovce a tuleň vynárajúci hlavu na zapískanie, vynahradí všetky vrtochy počasia. Okrem tuleňov sú všade prítomné čajky, ktoré vám robia nálety na hlavu, vydry, či zvláštny vták ,,puffin“. Flóra sa obmedzuje na trávu a všemožné drobné kvety. Ostrovy sú obmývané Atlantikom a Severným morom, ale kúpanie ve vode pri teplote okolo 10-11°C je len pre otužilcov.
Zhrnuté a podčiarknuté – celý tento 6týždňový špás nás vyšiel asi na 15 000 Sk, pričom 90 % zhltli letenky a trajekt. Za to sme mali skutočne nevšedné prázdniny plné zážitkov a vyskúšanie angličtiny v ostrých podmienkach. Teda ak tu chcete zarobiť, chodte len na istotu. Veľká šanca ja najmä mimo leta, keď je sezóna určitého druhu rýb a miestny mladí sú v školách. Ak chcete poznávať, odporúčam len náročným, ktorí hľadajú, iné ako pláže a piesok. Určite sa tu vďaka miestnej pohostinnosti nestratíte....